Pri všetkej úcte...

Autor: Richard Dedek | 30.11.2014 o 8:19 | Karma článku: 3,90 | Prečítané:  830x

Tieto slová sú známe a často používané najmä v amerických filmoch. Sú prejavom vzdoru, túžbou oponovať a vyjadriť iný názor, no zároveň slúžia aj na vyjadrenie autority oponenta, jeho vyššieho postavenia, prípadne hodnosti, ktorá sa musí rešpektovať.

Vo väčšine prípadov chce použitím týchto slovíčok zamestnanec vysloviť výhrady nadriadenému, prípadne vojak či policajt s menšou hodnosťou dôstojníkovi. Samozrejme v amerických filmoch sa stretávame najmä s faktom, keď takto oponujú prezidentovi Spojených štátov (či už ho hrá Douglas alebo Harrison Ford).

V Amerike je to bežné, že ľudia prejavia svoj názor verejne. Učia sa to už od základnej školy a sú k tomu aj doma vedení a vychovávaní. Môže za to školský systém? Rodinná výchova? Prirodzené národné sebavedomie? Zrejme asi mix všetkého.

Štát ako Slovensko, ktorý bol v takmer celej svojej histórií iba utláčaný, si ťažko vybuduje národné sebavedomie do takej miery, aby boli prirodzene sebavedomí aj jeho občania. Navyše ak druhá polovica minulého storočia bola zasvätená totalitnej cenzúre a propagande. Ľudia zabudli prejavovať a voľne šíriť svoje názory.

Len zriedkakedy sa stáva (takmer vôbec), aby sa jedinec vzoprel napríklad svojmu šéfovi – či už zo strachu o zamestnanie, alebo len z princípu, že sa to predsa nerobí. Radšej sklopíme hlavu, budeme ticho nadávať ako sa zle pracuje, a naďalej trpieť novodobý bossing za minimálnu mzdu. Hlas jedného akoby nič neznamenal a už vopred sa bojíme názory individuálne prezentovať verejne nejakej vyššej autorite.

Podobné je to v prípade masových podujatí, ako sú demonštrácie. Tu sa náš hlas skryje v dave. Sme síce na námestiach, proti niečomu bojujeme, no nie sme natoľko identifikovateľní, aby sme sa báli nejakých dôsledkov prejavu. Masa má predsa väčší hlas ako jednotlivec. Ak je protest schovaný pod záštitu autority, ktorá ho organizuje (väčšinou protistrany), odpadá nutnosť vlastnej iniciatívy a prakticky iba „preberáme“ názor organizátora, s ktorým sa môžeme v určitých otázkach zhodovať. Môže sa ale stať, že nezdieľame úplne všetky myšlienky hlavnej autority, teda organizátora, no v prípade vyjadrenia svojho odlišného názoru, by sme opäť boli iba osamelí jedinci vo veľkom dave. A tak radšej iba manipulátorsky pokrikujeme vyvolané slogany. Skúsili by ste si na takejto demonštrácií povedať odlišný názor ako má skupina?  

Tým nechcem haniť demonštrácie, na to majú občania podľa Ústavy plné právo. Účel verejného protestu môže byť žiadúci a opodstatnený, no priživenie sa protistrán (ktoré ho pod zámienkou nespokojnosti a vlastnej reklamy organizujú) je niekedy taktiež hodný uváženia. Napriek tomu však vo veciach verejných stále platí – v jednote je sila.

Vo veciach privátnych sa však nebojte vyjadriť svoj názor aj keď ste naň sami. Iba tak dokážete niečo zmeniť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?

TECH

Nemecký fúzny reaktor je o krok bližšie k spusteniu

Do troch rokov chcú udržať skutočnú fúznu reakciu.


Už ste čítali?